Školský rok 2015/2016
Prvý výlet krúžku „ Mladý cestovateľ“.
Počas babieho leta sa nám podarilo zrealizovať výlet, ktorý sme chceli uskutočniť už vlani, ale pre nepriaznivé počasie sme ho na poslednú chvíľu zrušili. Počas slnečného sobotného rána sme mali krásne pohľady na krajinu striedavo zahalenú hmlou a zaliatu slnkom. Z hodín geografie vieme, že tento jav sa nazýva inverzia.
Prvou zastávkou boli Donovaly. Toto lyžiarske a turistické centrum Slovenska je deťom známe ako miesto, kde sa nachádza rozprávkové mestečko Habakuky. Našim cieľom bol najvyšší vrch Zvolen, na ktorý vedie sedačková lanovka. Väčšina detí sa lanovkou neviezla, tak som zvolila tento spôsob dopravy. Deti boli nadšené, ako kabínky naberali výšku. S niektorými sa v kabínke viezli aj paraglidisti s obrovskými batohmi, v ktorých mali zbalený padákový klzák. Po vystúpení z lanovky sme si prezreli panorámu krajiny a podľa panoramatickej mapy sme si pomenovali vrchy, ktoré sme videli. Babiu horu nebolo vidieť, ale Roháče a Kriváň áno. Potom nás čakalo divadlo vo vzduchu. Paraglidisti sa v dosť silnom vetre predvádzali a samozrejme deťom kývali. Pri krajšom počasí ich tu býva veľmi veľa a je možné zaplatiť si takýto let s inštruktorom.
Druhou zastávkou bolo pútnické miesto „ Staré hory“. Bola prvá sobota v mesiaci a tá býva vyhradená pre pútnikov - Fatimské soboty. Svätá omša bola v prírodnom areáli na Studničke. Boli sme prekvapení, aké tu bolo množstvo pútnikov .
Treťou zastávkou bola banícka obec Špania Dolina. Na námestí nás čakala pani sprievodkyňa, ktorá s nami prešla celý areál obce po náučnom chodníku. Dominantou obce je kostol Premenenia Pána vysvätený v roku 1254. V kostole sú krásne maľby od J. Hanulu. Z kostola vedie kryté drevené schodisko so šindľovou strechou 162 schodmi, ktoré sú pamiatkou na časy silnej evanjelizácie . Každá katolícka rodina, ktorá sa do obce prisťahovala postavila jeden schod. Špania Dolina bola preslávená pre svoje náleziská medenej rudy, ktorá obsahovala aj striebro. Nálezisko bolo známe v celej Európe. Zlaté časy ťažby boli v 15. a 16. storočí. Baníci hĺbili šachty niekoľko sto metrov hlboké. Najhlbšia šachta Ludovika mala hĺbku 440m.Vyťažená hlina sa ukladala na obrovské hromady- haldy. Po najväčšej halde vedie aj náučný chodník, ktorý sme prešli s našou sprievodkyňou. Majitelia baní z rodu Thurzovcov boli veľmi pokrokoví a zavádzali najmodernejší spôsob ťažby. Prácu koní, ktoré ťahali banské stroje nahradili kolesá poháňané vodou. Do doliny viedol unikátny vodovod dĺžky 36 km, ktorý privádzal povrchovú vodu až spod Prašivej v Nízkych Tatrách. V druhej polovici 18. storočia boli miestne ložiská vyťažené. Miestni obyvatelia si začali privyrábať ťažbou a spracovaním dreva a ženy paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek. Bola tu otvorená škola paličkovania (r.1883). V roku 1957 boli snahy o získavanie medenej rudy spracovaním vyťaženej haldovej suroviny. Pre nerentabilnosť sa s ťažbou a výrobou medi prestalo.
Obec má mnoho kultúrnych pamiatok. Nachádza sa v malebnom údolí pod banskou haldou. V okolí sú pozostatky banskej činnosti- štôlne a šachty. Pôvodné drevenice a technické budovy čakajú na zaradenie do zoznamu UNESCO. Zaujímavosťou sú slnečné hodiny na mnohých budovách a úplnou osobitosťou je banský orloj, ktorý nemá na Slovensku konkurenciu.
Plní nezabudnuteľných zážitkov sme sa vrátili v neskorších večerných hodinách domov. Žiakov chcem pochváliť za dochvíľnosť a disciplinovanosť – osobitne piatakov, ktorí boli prvýkrát s našim krúžkom.
Týmto chcem poďakovať Obecnému úradu v Rabčiciach a pánovi starostovi Jozefovi Slovíkovi, že podporili činnosť nášho krúžku finančne a preplatili žiakom vstupenky na lanovku na Donovaloch.
Vedúca krúžku RNDr. Zlatica Krumpová
Výstava TITANIC vo vianočnej Bratislave.
Dňa 12. decembra žiaci z krúžku „ Mladý cestovateľ“ navštívili hlavné mesto Slovenska - Bratislavu. Našim cieľom bola prehliadka výstavy TITANIC , ktorú pre veľký úspech predĺžili až na december. Výstava bola veľmi zaujímavá. Na začiatku nás milo privítali a vysvetlili ako máme používať audioguide zariadenie. Po stlačení čísla, ktorým bol každý exponát označený sme si vypočuli podrobný výklad. Malo to veľké výhody. Každý mohol postupovať svojím tempom, mohol sa dlhšie zdržať pri tom ,čo ho zaujímalo. Pred samotnou prehliadkou sme si pozreli autentický dokumentárny film o samotnej stavbe gigantickej lode Titanic. Potom sme obdivovali stovky originálnych predmetov, nábytok, porcelán i osobné predmety cestujúcich. Vďaka dokonalej rekonštrukcii sme sa dostali do kajút, jedálne, ale i do strojovne lode. Zvuková kulisa výborne dokresľovala atmosféru aká vládla na lodi. Počas výstavy sme prežívali príbehy skutočných cestujúcich, ktoré sme si čítali zo zápiskov v ich denníkoch. Titanic bol vo svojej dobe najväčšou osobnou loďou , ktorá predstavovala vrchol technickej revolúcie začiatku 20. storočia. Počas výstavy sa nás dotkol prepych, sláva , ale i smútok a beznádej posledných hodín . V závere sme na vlastnej koži pocítili chlad ľadovca, ktorý spôsobil potopenie Titanicu. Každý účastník výstavy mal vstupenku, ktorá bola kópiou lodného lístka na Titanicu, ktorý obsahoval okrem mena aj ďalšie údaje o pasažierovi. V poslednom oddelení výstavy bol menný zoznam zachránených, nezvestných a tých ktorí neprežili. Deti húževnato hľadali, do ktorej kategórie patril majiteľ ich vstupenky a veľmi sa tešili, keď „ prežili“. Po prehliadke výstavy sme sa peši presunuli do obchodného centra, kde sme sa občerstvili a mali možnosť dokúpiť chýbajúce vianočné darčeky. Potom nás autobus previezol z Petržalky mostom SNP na Hlavnú železničnú stanicu, kde sme mali objednanú historickú – vianočne vyzdobenú električku. Prišla presne a o 16.00 sme začali hodinovú cestu po historickom centre mesta, po nábreží Dunaja a cez tunel pod hradom späť. Vodič električky a sprievodca nás oboznámili s princípom chodu električky a jej vývojom po dnešné moderné typy. Električka bola super a bola iba pre nás. Trošku hrkotala, ale ľudia na uliciach nás so záujmom sledovali a často aj zakývali. Bol to tiež kus histórie, ktorý sa objavuje v meste len pri určitých príležitostiach a takou je aj čas Vianoc. Po skončení prehliadky električkou sme nastúpili do nášho autobusu a pokračovali domov. Cestu v autobuse nám spríjemnil pán šofér hudbou a komédiami .
Žiakom, učiteľom a rodičom sa zájazd , ponúkajúci jedinečný zážitok a návrat do minulosti veľmi páčil.
Chcela by som sa ešte raz poďakovať sponzorom p. Jánovi Slovíkovi /Roľnícke družstvo Babia Hora/ a p. Ondrejovi Kubíkovi / Tlačiareň KUBÍK/ za ich finančné príspevky, vďaka ktorým je cestovanie pre našich žiakov dostupnejšie.
Vedúca krúžku RNDr. Zlatica Krumpová
